Flp 4,19

„Môj Boh splní každú vašu túžbu podľa svojho bohatstva v sláve v Kristovi Ježišovi.“

Takéto vety som zvyčajne v Biblii preskakoval. Nie vedome. Skôr akosi podvedome som ich prečítal bez uvedomenia si, čo vlastne hovoria. Biblia sa týka môjho duchovného života, hovorí o Bohu, nemôže hovoriť o mojich túžbach a už vôbec nie i o potrebách materiálnych!

Nestáva sa to aj tebe?

„Dostal som všetko a mám hojnosť“ (Flp 4,18). Ak si aj ty, rovnako ako ja niekedy, myslíš, že Pavol tu píše iba o duchovných túžbach, prečítaj si celú štvrtú kapitolu Listu Filipanom.

Otec nám daroval svojho Syna. Žeby nám nechcel dať zároveň aj menšie a menej dôležité dary? Otec je pripravený splniť nám každú túžbu podľa Ježišovho bohatstva. A či je Ježiš bohatý? V ňom sú všetky Božie prisľúbenia áno. Ježiš je Syn Boží a v Ňom bolo všetko stvorené. Dá sa pochybovať o Jeho bohatstve?

Boh nám na kríži darúva nielen spásu. „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia“ (Mt 7, 11). Neobmedzuj Boha. Nedávaj mu limity. Nesústreď sa na svoj nedostatok v duchovnom živote, v zdraví, v oblasti financií, vo vzťahoch. Neprichádzaj k Nemu s náprstkom, keď môžeš prísť s vedrom alebo cisternou.

Nikto z nás si nedokáže ani len predstaviť bohatstvo, ktoré má pre nás pripravené, aby sme ním my mohli ďalej rozsievať Jeho požehnanie na svete.

Gal 2,18

„Lebo ak znova staviam to, čo som zboril, ukazujem, že som priestupník.“

Spomínaš si na chvíľu, keď si uveril? Keď si zrazu bez najmenších pochýb vedel, že Boh ťa miluje napriek tomu, aký si bol, aký si, ba dokonca i aký budeš? Ten moment, keď ti Boh zašepkal: „Ty si môj milovaný syn, moja milovaná dcéra a neexistuje nič, čo si urobil alebo urobíš, čo ťa oddelí od mojej lásky?“ To bola chvíľa, keď sa otvorili nebesia a anjeli sa zaradovali. To bol moment, keď si sa vrátil domov.

Všetci, čo to zažili, vedia, že si tento dar nezaslúžili. Ak si ho ešte takto nezažil, je celkom možné, že sa snažíš zaslúžiť si ho.

No ak si to zažil, začal si Duchom (Gal 3,3). Nepokračujme teda vlastnými silami. Prečo si myslíš že potom, ako si dostal nádherný dar slobody, sa k tebe Otec obráti a povie: „Tak, keďže som za Teba vydal svojho vlastného Syna, opováž sa prestupovať moje prikázania! Dal som Ti darček, ale teraz si ho musíš pekne zaslúžiť!“ Aký zlomyseľník dáva dar a potom prichádza za obdarovaným a pýta si za neho niečo a vyhráža sa, že ho vezme?

Ježiš je pôvodcom aj zdokonaľovateľom našej viery (Hebr 12,2). Preto nezahadzuj získanú slobodu a nezačni bojovať proti hriechu zákonom. Zákon, Desatoro ti ukázalo, aký si zlý a tak ťa doviedlo na koniec tvojich síl a zomrel si mu (Gal 2,19).

Preto nebuduj to, čo si raz zboril a nevracaj sa k zákonu. Už nežiješ ty, ale Kristus v tebe, ktorý ťa milosťou zdokonaľuje.

2 Kor 3,18

„My ale s odhalenou tvárou odrážame ako v zrkadle Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa zo slávy do slávy na taký istý obraz.“ (KJV)

Čítal si niekedy iný preklad tohto verša? „A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu“ (SSV). Ja áno a nerozumel som mu. Kdeže to mám hľadieť? A keď budem dostatočne dlho hľadieť, tak ma Pánov Duch premení na to čo hľadím? Takto nejak som tomu rozumel.

Neviem opísať veľmi slovami pocity, ktoré mám pri čitaní tohto verša teraz. Mojžiš, ktorý zišiel zo Sinaja, keď mu Pán daroval Desatoro a Zákon, odrážal slávu Zákona a ľudia túto slávu na jeho tvári videli. No ona mizla, nemala moc Mojžiša posvätiť navždy. Mojžiš sa hanbil, že ju stráca a preto sa zakrýval závojom.

No my sme na tom inak. Ty a ja teraz „s odhalenou tvárou odrážame Pánovu slávu“. Pretože sa na tvojej tvári zračí Ježišova sláva, keď sa na mňa a na teba pozrie iný človek, nemusíš si zahaľovať tvár a báť sa, že je škaredá, že nie je dostatočne milá. Ty sám si tým zrkadlom, z teba žiari odraz Pánovej nikdy nemiznúcej slávy. Nemusíš sa skrývať, nemusíš nič robiť. Tvoja tvár odráža Pánovu slávu.

A to nie je všetko! Boh nám sľubuje, že On sám, Jeho Duch nás na tento slávny obraz aj premení. Nie tým, že my budeme niekam hľadieť, niečo my robiť, nejak sa my správať! To je zákon. Zákon niečo od teba vždy požaduje. Práve naopak. Pánov Duch nás premiestňuje zo zašlej prvej slávy Zákona, Desatora do väčšej nehynúcej slávy milosti.

Ako? Čo môže byť jednoduchšie, ako byť zrkadlom, sklom, ktoré jednoduchým spôsobom, bez hanby odráža slávu? Také jednoduché to je. Taká, svetu nepochopiteľne jednoduchá, milosť je. Boh od nás jedine chce, aby sme sa nehanbili za milosť, nezakrývali si tvár ani keď zhrešíme, pretože my neustále odrážame Pánovu slávu. Vtedy nás táto sláva bude premieňať a nakoniec sa ňou aj staneme! Aleluja!

Prevzaté z www.zamyslenia.rybka.sk

Moja osobná skúsenosť ..

Myslím si, že nasledujúcimi riadkami sklamem každého, kto by v nich hľadal návod  ako s čo najväčším pôžitkom čítať Sväté písmo. Aj mňa osobne trápila táto skutočnosť, keď som sa zapojil v Komunite Jána Krstiteľa absolvovať „ Biblickú korešpondenčnú školu „ /2005/.

Bolo nám doporučené , aby sme si dali predsavzatie – vymedziť si denne časový úsek , pre čítanie Svätého písma. Nepredsavziať si nesplniteľné. Ponechať si časovú rezervu na analýzu určovania napr. literárnych druhov v Svätom písme. Možno i hľadanie spojitosti Starý a Nový zákon. Podobenstiev a podobne.

Biblia by sa nám mala stať súčasťou denného života, zdrojom pokoja, Božieho svetla, Božej lásky.  Nebyť iba pasívnym čitateľom. Ale hlbšie spoznať odkaz Boha, cez oslobodenie Ježiša, ako Slovo. Premeniť Božie Slovo na skutok vo vlastnom živote, rodine v prostredí v ktorom žijem v spoločenstve.

Stretávame sa, že pri konverzácii strácame pojem : dialóg a monológ. Máme dojem, že ten druhý človek ma nepočúva, nevníma, preto že, uvažuje nad tým čo mi má povedať.  Mnoho krát počúvame Božie slovo, ale v skutočnosti ho nepočujeme. V (Mt 11 , 15 ) sa cituje odkaz Ježiša  Krista : “ Kto má uši nech počúva „. Obdobne je to i pri čítaní , čítame a nevnímame text, myšlienku a význam slov.

Je mnoho príkladov,  „ Čo jednému chutí, druhý odmieta „ ... Treba si vziať predsavzatie , nájsť v hodnú vyhovujúcu cestu , ako so Svätým písmom pracovať.  Existuje jeden jediný návod : „ZAČAŤ“ !!! Čítať deň, čo deň s túžbou počúvať, čo Boh hovorí, s túžbou poznať pravdu o sebe a o živote. Vytvoriť si vlastný štýl čítania a ak chceš, tak práce so Svätým písmom.

Keď sa budeme snažiť takto spoznávať Sväté písmo, budeme rovnako vnímať, že v každom jeho slove je ukryté posolstvo o veľkej láske Boha ku nám. A to je skutočný dôvod k veľkej radosti.

Rozhodni sa, pridaj sa , začni pravidelne čítať Sväté písmo !!!