Svätý Jakub mladší alebo Jakub Alfeov (Alfejov) alebo Jakub Menší, syn Alfe(j)ov, apoštol, je biblická postava.

Podľa Biblie je jeden z Dvanástich apoštolov Ježiša Krista, mučeník. Jakub mladší bol Alfeovým synom. Často býva stotožňovaný s Jakubom, ktorého matka stála na Kalvárii pod krížom, na ktorom zomieral Ježiš Kristus. Taktiež sa stotožňuje s Jakubom, „Pánovým bratom“, ktorý videl vzkrieseného Krista. Jakub Alfeov sa v kresťanstve pokladá za prvého jeruzalemského biskupa. Taktiež sa považuje za autora Listu sv. Jakuba, jednej z častí Nového zákona.

Tradičným ikonografickým atribútom sv. Jakuba Alfeovho je valchársky kyjak, ktorým mal byť zavraždený po tom, ako ho židovská veľrada odsúdila v roku 62 na smrť ukameňovaním.

Svätý apoštol a evanielista  Lukáš .

Sv Lukáš je považovaný za autora dvoch kníh Nového zákona - Evanjelia podľa Lukáša a Skutkov apoštolov. Je patrónom maliarov, lekárov a liečiteľov. Sviatok svätého Lukáša sa svätí 18. októbra.

Žil v 1. storočí. Pochádzal z Antiochie v Sýrii, pôvodne bol lekárom. Ježiša Krista osobne nepoznal, bol spoločníkom apoštola Pavla. Stretal sa aj s ostatnými učenníkmi a zbieral ich svedectvá. Po poprave Pavla v Ríme sa pravdepodobne zdržiaval v Grécku. Údajne zomrel v Tébach vo veku 84 rokov, nevie sa či mučeníckou alebo prirodzenou smrťou.

Pamiatka sv. otcov 7. všeobecného koncilu ...

Rozdielnosť medzi Východom a Západom začala narastať aj v otázke uctievania obrazov, ktoré bolo veľmi obľúbené a rozšírené medzi kresťanmi, ako o tom svedčia početné zachované zobrazenia Krista v katakombách a prvých kresťanských kostoloch. Najmä vo východnej cirkvi zásluhou kláštorov, kde vznikali diela s kresťanským motívom – ikony a mozaiky, bola úcta k zobrazeniam veľmi veľká. Snem v Carihrade (2.trulánsky r.692) sa vyslovil za výtvarné zobrazovanie Krista, hoci mnohí biskupi boli proti, lebo kde-tu sa objavovali nesprávne prejavy v súvislosti s uctievaním obrazov.
Cisár Lev III.(716-741) po jednotlivých čiastočných zákazoch (r.726 a 728) vydal r.730 zákaz uctievania obrazov pre celú ríšu, čím sa kresťania rozdelili do dvoch skupín – ikonoklasti a ikonoduli. Väčšina pod vedením mníchov sa zasadzovala za zachovanie obrazov. V mnohých oblastiach pritom zohrala veľkú úlohu politická situácia v Taliansku, kde sa pápež Gregor III.(731-741) na rímskej synode vyslovil proti cisárskemu opatreniu, čím sa rozpor medzi Východom a Západom opäť vyostril.
Synoda v Hierei r.754 za cisára Konštantína V.(741-775) nariadila zničiť všetky obrazy s náboženským motívom. Územím Byzantskej ríše prešla vlna vzbúr, prenasledovaní a popráv najmä mníchov, ktorí boli obrancami obrazov. Tento stav trval s prestávkami vyše sto rokov. Carihradský patriarcha Germanus a najväčší teológ tých čias Ján Damascénsky (+754) sa slovom, ale aj písomne postavili cisárovi na odpor.
Až cisárovná Irena (780-802) matka a regentka Leva IV. obrazoborecký boj zastavila a riešila otázku uctievania obrazov. R.786 zvolala 2.nicejský koncil (7.všeobecný – posledný všeobecný koncil, na ktorom sa zišli zástupcovia východnej a západnej cirkvi).

Koncil vyjasnil spor tým, že rozlíšil pojmy uctievanie a klaňanie. Klaňanie (latreia) náleží jedine Bohu. Úcta (proskynesis) sa môže vzdávať aj Božím tvorom. Podľa uznesenia snemu hodnota posvätného obrazu (ikony, gr. eikon) nie je v ňom samom, ale v tom, že vedie k svätcovi, príp. ku Kristovi, ktorého zobrazuje: Kto uctieva obraz, ctí si tým zobrazeného.

Zdroj : o. Miron Keruľ- Kmec

Tropár, 8. hlas

Preslávil si sa, Kriste, Bože náš, - keď si zemi daroval otcov ako svetlá. -Skrze nich si nás utvrdil v pravej viere. -Sláva tebe, náš veľký Dobrodinec.

Pokrov - ochrana Presvätej Bohorodičky :

Tento sviatok bol zavedený na začiatku desiateho storočia v Carihrade, ako poďakovanie za zázračnú ochranu mesta pred Saracénmi na príhovor Presvätej Bohorodičky. Neskôr s tento sviatok rozšíril najmä u Slovanov. Kresťania sa často utiekali s prosbou o príhovor k Božej Matke - predovšetkým v čase nepriateľských útokov a v čase vyčíňania smrteľných chorôb. Tento sviatok sa pre mnohých stal dňom vďaky Presvätej Bohorodičke, za dobrodenia, ktoré sa im dostali.

Sviatok Ochrany Presvätej Bohorodičky nás ubezpečuje, že máme v nebi Matku, ktorá načúva naším prosbám  a stará o nás.

O čo by sme mali prosiť našu nebeskú Matku ? Keď malé dievčatko položilo túto otázku svojmu duchovnému otcovi , dostalo sa jej zaujímavej odpovede : " Máme prosiť, aby nás uchránila pred nami samými " . Kňaz potom vysvetlil túto zvláštnu odpoveď tým, že poukázal na nebezpečenstvá, ktoré hrozia kresťanom v tejto dobe. Prispôsobovanie sa tomuto svetu spôsobuje, že mnohý kresťania opúšťajú hodnoty, ktoré im boli Bohom zjavené  a tak nielen prestávajú byť soľou a svetlom tejto zeme, ale vystavujú sa aj nebezpečenstvu zatratenia.

Dnes je nám potrebné utiekať sa pod jej ochranu pred vlastnou náboženskou ľahostajnosťou, ktorá sa zakoreňuje v srdci mnohých kresťanov pod silným vplyvom súčasnej doby .

Zdroj : Homílie MK-K