Liturgický rok - Začiatok indiktu, t.j. nového roka - 1. september.

Liturgický rok nazývame v byzantskom obrade aj cirkevným rokom . Dôvod rozdielneho názvu je v tom, že v niečom sa kalendár občiansky ( svetský ) zhoduje s cirkevným kalendárom , v niečom sa sa od neho odlišuje. Nezačína sa  občianskym novým rokom 1. januára , ale jeho začiatok je od 1. septembra a trvá do 31 augusta.

Otcovia Nicejského snemu v roku 325 prijali deň 1. september ako začiatok cirkevného roka. Tento dátum zostáva ako začiatok cirkevného roka vo východnej cirkvi dodnes, má svoju vlastnú náboženskú náplň, zo svojou vlastnou bohoslužbou .

V tento deň čítame zo svätého evanjelia  ;  Lk4,18-19  tú časť , kde Ježiš Kristus prišiel do synagógy v Nazarete a prečítal slová proroka Izaiáša : " Duch Pánov je nado mnou, preto ma pomazal...hlásať milostivý rok Pánov ".

V byzantskom obrade sa 1 septembra modlíme slovami tropára sviatku : " Pán všetkého stvorenia, zo svojej moci si ustanovil obdobia a roky. Vo svojej dobrote žehnaj i tento rok. Udeľ pokoj našej vlasti, našej obci, . Ochraňuj nás na príhovor Božej Matky . "

Slová z príčastenu tohoto dňa : " Rok korunuješ svojou dobrotou, - kade prejdeš, všade je hojnosť. Aleluja."

Želajme si vo svojich modlitbách  počas  roka,  mnoho Božej milosti , Božieho svetla, Božej lásky a zdravie, sebe, svojím rodinám a všetkým farníkom ...

Zajtra  29.augusta, je sviatok  - Sťatie hlavy Sv. Jána Krstiteľa, posledného starozákonného proroka ,syna Zachariáša a Alžbety,  jeho hlavným poslaním bolo pripraviť cestu pre Ježiša Krista .

Je to i posledný sviatok v cirkevnom roku východnej cirkvi.

 Uzatvára obdobie, v ktorom sme spoznávali pravdy viery a uvažovali nad slovami nášho spasiteľa. Spoznávali sme pravdu o Bohu a nebi i o svete.

Sv. Ján Krstiteľ žil v období, keď v Judsku  vládol kráľ Heródes, ktorý si vzal za ženu manželku svojho brata Filipa. Heródes ho uvrhol do väzenia zato, že “Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata.”

Heródes mal v úcte Jána, pretože bol zbožným mužom, ktorého život sa vyznačoval prísnou askézou. V slabej chvíľke však podľahol Herodiáde, ktorá nahovorila svoju dcéru, aby po úspešnom tanci pred hosťami poprosila hlavu Sv. Jána Krstiteľa.

Heródes sľúbil, že dcére Herodiady vo všetkom vyhovie aj keby poprosila pol z jeho kráľovstva. Ona však z vôle matky poprosila Jánovu hlavu, ktorú sluhovia kráľa Heródesa priniesli na podnose Herodiadinej dcére.

Ján zosnul rukou kata, stal sa zločin, čo bolo znamením pre Ježiša Krista na to, aby vystúpil na verejné učinkovanie.

Sv. Ján Krstiteľ naplnil svoje poslanie. Ukázal na Jordáne na Ježiša Krista ako vteleného Božieho Syna, ktorý prišiel na tento svet s jedinou úlohou - vykonať dielo spásy. 

Majúc na zreteli túto biblickú udalosť je treba celý deň prežiť v pôste,

pokore a modlitbe !

Zdroj :Mk 6,14-30 , Homílie  M K-K

   V 15. deň augusta  si každoročne pripomíname sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Vo východnej liturgii tento sviatok nazývame „Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky. Márie, vždy Panny.“

    Tento sviatok je v celej Cirkvi prikázaným sviatkom. Skutočnosť, že Mária bola vzatá do neba s telom a dušou, je článkom viery (dogmou). Dogmu o nanebovzatí Panny Márie vyhlásil pápež Pius XII. 1. novembra 1950 apoštolskou konštitúciou Munificentisimus  Deus.

      V tomto dokumente hovorí, že vyhlásenie dogmy nachádza najhlbší základ  v argumentoch a úvahách cirkevných otcov  a teológov, ktorí nám Pannu Máriu  predstavujú ako najužšie spojenú so svojím Božím Synom. 

      Keďže teda Mária mala účasť na Kristovom víťazstve nad hriechom a smrťou, má na účasť aj na Kristovom oslávení v nebi a to nielen oslávením  duše, ale aj oslávením tela, pápež doslovne hovorí:

     „Vznešená Božia Matka od večnosti Ježišovi Kristovi pripojená vo svojom počatí nepoškvrnená, v božskom :materstve najčistejšia Panna, ušľachtilá družka Božieho Vykupiteľa, ktorý dosiahol plne  víťazstvo nad hriechom a jeho následkami, táto vznešená Božia Matka dosiahla akoby najvyšší veniec svojich privilégií v tom, že bola uchránená od zhnitia v hrobe a ako jej Syn po premožení smrti aj ona s telom i dušou bola vzatá do najvyššej nebeskej slávy, aby sa tam skvela ako Kráľovná po pravici svojho Syna, nesmrteľného Kráľa vekov.

      A preto na slávu všemohúceho Boha, ktorý zahrnul Pannu Máriu svojou osobitnou priazňou, a na chválu jej Syna, nesmrteľného Kráľa vekov a víťazstva nad hriechom a smrťou a na zväčšenie slávy jeho vznešenej Matky a na radosť a plesanie celej Cirkvi autoritou nášho Pána Ježiša Krista, svätých apoštolov Petra a Pavla na našou  vyslovujeme, vyhlasujeme a definujeme, že Bohom zjavenou pravdou viery je toto: Nepoškvrnená, vždy panenská Bohorodička Mária po ukončení svojho pozemského života bola vzatá s telom a dušou do nebeskej slávy“

O vývoji slávenia tohto sviatku píše arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi:
“Sviatok Uspenia, či Nanebovzatia Panny Márie, ktorý dnes slávime, je najstarším a najvýznamnejším mariánskym sviatkom. Tento sviatok má pôvod v jeruzalemskej liturgickej oblasti, kde sa spomína už od 4. storočia a viaže sa na starobylú miestnu tradíciu zachytenú už od II. storočia v niektorých apokryfných spisoch. Od čias cisára Maurícia, na konci 6. storočia, sa jeho liturgické slávenie stalo povinným v celej byzantskej ríši a o niekoľko desaťročí nato bol sviatok zavedený aj v Ríme pápežom Sergiom I. a tak sa rozšíril aj v rímskokatolíckej cirkvi na kresťanskom Západe.
Teologickú tradíciu a motiváciu sviatku vo 4. storočí, dosvedčujú sv. Efrém Sýrsky, sv. Epifán a Timotej Jeruzalemský.“
     V podstate je zahrnutá v apoštolskej konštitúcii Pia XII
Arcibiskup pokračuje“ „A tak keď svätý Ján Damascénsky, ktorý je najslávnejším hlásateľom tejto zdedenej pravdy, porovnával telesné nanebovzatie požehnanej Božej Matky s jej ostatnými darmi a výsadami, s veľkou výrečnosťou povedal:
„Patrilo sa, aby telo tej, ktorá si pri pôrode zachovala neporušené panenstvo, bolo aj po smrti uchované od akéhokoľvek porušenia. Patrilo sa, aby tá, ktorá nosila Stvoriteľa v lone ako dieťa, bývala v Božích príbytkoch. Patrilo sa, aby nevesta, s ktorou sa zasnúbil Otec, prebývala v nebeských komnatách. Patrilo sa, aby tá, ktorá sa dívala na svojho Syna na kríži a nastavila hruď meču bolesti, od ktorého bola uchránená pri pôrode, hľadela na neho, aj keď sedí pri Otcovi. Patrilo sa, aby Božia Matka vlastnila to, čo má jej Syn, a aby ju celé stvorenie uctievalo ako Božiu Matku a služobnicu.“  
Čo sa týka miesta zosnutia Bohorodičky, v Cirkvi sa oddávna prelínajú dve tradície. Prvá, ktorá sa viaže k Jeruzalemu udáva, že Panna Mária zosnula v Jeruzaleme krátko, iba niekoľko rokov po smrti, vzkriesení a nanebovstúpení svojho božského Syna. Iná tradícia udáva, že zomrela oveľa neskôr a že v sprievode sv. Jána žila istý čas v Efeze. Táto tradícia je dnes ešte živšia a to vzhľadom aj k histórii tzv. Máriinho domu, v Efeze. O čo ide? Máloktoré mariánske pútniské miesto má tak zaujímavú históriu, ako malý domček, ktorý sa nachádza na úbočí vrchu Salnissa, len niekoľko kilometrov od Efezu a ktorý je dnes cieľom pútnikov z celého sveta, kresťanov všetkých konfesií, ale aj mnohých mohamedánov, ktorí si uctievajú Máriu, nie síce ako Božiu matku, ale ako matku proroka Ježiša, podľa ktorej je pomenovaná aj jedna zo 114 súr Koránu, 19, súra Marjam.
Dnešný Máriin dom v Efeze navštívili aj pápeži Pavol VI, Ján Pavol II i Benedikt XVI. Domček premenený na kaplnku dnes spravujú otcovia františkáni-konventuáli a pútnikov v nej privítajú aj dve sestry z Kongregácie Menších sestier Nepoškvrnenej Panny Márie.
Nech už tradícia o mieste prechodu Panny Márie do večnosti je spojená s Jeruzalemom, alebo Efezom, v každom prípade nám pripomína tú dôležitú skutočnosť, ktorá rezonuje v srdciach veriacich a ktorú krásne vyjadruje kondák Zosnutia Bohorodičky:
„Ani hrob ani smrť nezabránili Bohorodičke, aby sa za nás ustavične modlila. Stala sa našou pevnou nádejou. Darca života ju uviedol do večnej blaženosti, lebo v jej panenskom lone prijal telo.“

Spolu s všetkými pútnikmi – v Jeruzaleme, Efeze, či na všetkých iných miestach vo svete i na našom Slovensku kde sa  slávi sviatok jej Zosnutia ju teda oslavujeme tropárom:
„Pri pôrode si panenstvo zachovala, Bohorodička, pri smrti svet si neopustila. Odišla si do večnej blaženosti, lebo si Matka Života a svojimi modlitbami zbavuješ smrti naše duše.“

Liturgický sviatok PREMENENIE PÁNA sa slávi 6. augusta.

Je to udalosť v živote Pána Ježiša, keď vystúpil na vysoký vrch pravdepodobne Tábor neďaleko Nazareta) s Petrom, Jakubom a Jánom a premenil sa pred nimi.  ( Mt 17,1-9, Mk 9,2-10, Lk 9,28-36..).Ježiš tak anticipoval svoje zmŕtvych vstanie a nádej veriacich ( Rim 8,29, Kor 15,49;2).

Apoštoli boli svedkami premenenia svojho Majstra. Tento zážitok ich uchvátil natoľko, že ho chceli predĺžiť. Mali túžbu usadiť sa na tomto vrchu. Ježiš Kristus ignoruje túto ich túžbu a  prosbu a vedie ich naspäť do reálneho života. No táto udalosť čoho boli svedkami, sa hlboko vrýva do ich duší.V tom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa sním. ( Mojžiš a Eliáš boli predstavitelia Starého zákona ; Mojžiš reprezentoval Zákon a Eliáš prorokov ) Zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas : " Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie, počúvajte ho ". Duchovné zážitky, tie mnohotvárne premenenia v našom živote, možno prirovnať k tomuto obrazu.

Výpis z Príručného slovníka kresťanstva.

S nadchádzajúcim sviatkom " Zoslanie Svätého ducha " som rozjímal  :

Ako pôsobí Svätý duch  vo mne , človeku ?

K odpovedi som sa dostal v Homíliách III , autora o.Mirona Keruľ  - Kmeca ,

citujem :

" Pôsobenie Svätého ducha sa prejavuje v človeku rôznym spôsobom. Svätý duch ho lieči a posväcuje:tým, že ho spája s Bohom, vytvára v človeku poriadok, disciplínu a poriadok. Plody Ducha sa ukazujú i v sťahoch k ľuďom : v priateľstve, ochote pomáhať, zmierlivosti, nesebeckosti, ale i v angažovanosti pre spravodlivosť, bez ktorej by láska bola prázdna. Svätý Duch  ďalej spôsobuje priateľstvo a spoločenstvo s Ježišom Kristom. To sa prejavuje v čítaní a rozjímaní Svätého písma a v snahe nasledovať Ježiša Krista v duchu Reči na vrchu, v spoločenstve s Kristom vo sviatostiach, skrze ktoré sa s nami Ježiš Kristus živo a konkrétne stretáva. A napokon Svätý Duch spôsobuje radosť z Boha z bohoslužby a modlitby.

A toto naplnenie podľa svedectva  a skúseností všetkých svätých dosiahne ten,  kto sa otvori pôsobeniu Ducha Svätého ."

Všetci sme pozvaní k tomu poslaniu - dať sa naplniť Svätým Duchom a potom ho vnášať do všetkých štruktúr spoločenstva.

Nezostávaj stáť na mieste, kráčaj vpred s bratmi, ponáhľaj sa v stopách Krista, jeho stopy sú cestou lásky !

" Duchu Svätý, príď, zostúp medzi nás.

Ako jarný dážď, príď a osviež nás,

v ohni lásky príď, príď a premeň nás ."

Pieseň zo Zborníka "Piesne chvál:"