Často počujeme pri spoločnom rozhovore dvoch ľudí: „Nebuď hlúpy !“ Je to reakcia priateľa na konanie priateľovo, ktorý koná niečo, čo sa mu nepáči. Podľa jeho názoru by mal konať ináč a rozumnejšie. A to v materiálovej i duchovnej oblasti. Ktoré konanie je múdre, alebo nemúdre ? V ľudskej oblasti je to poznanie vždy subjektívne.  Čo je pre niekoho múdre, pre iného je to nemúdre. A opačne.

Tú Pán ústami Sirachovho syna prehlasuje :“Počiatok múdrosti je bázeň pre Pánom.“  To má platnosť vo všetkých oblastiach. Boh ako večná múdrosť, stvoril svet pre človeka, aby ho ovládal a bol mu na osoh. Celému stvoreniu, teda aj človekovi, dal zákony, pravidlá, ktoré  má dodržiavať pri spravovaní toho, ktoré mu dal Boh, ale aj pri spravovaní seba samého.  Bázeň pred Pánom je dôsledné dodržiavanie Božích zákonov a dávať pozor, aby som sa od nich neodchýlil. Sirach ešte upresňuje: Bázeň pred Pánom je nábožná vedomosť; nábožnosť ochráni a ospravedlní srdce, poskytne slasť a radosť.“

Múdrosť je v bázni pred Pánom. Sv. Bazil tvrdí, že máme vrodenú schopnosť milovať : „Ale hneď, ako začal jestvovať tento živý tvor (hovorím o človeku), bola do nás vložená ako semienko určitá sila rozumu, ktorá má sama v sebe schopnosť a potrebu milovať.“ Aj Sirach tvrdí, že bázeň : „pre veriacich bola stvorená spolu s nimi už v materskom lone;“ (sir 1,16). Teda to, čo nám bolo vrodené, rozvíjajme v múdrosti srdca na slávu Boha a pre našu spásu.

Farbosleposť?

Stal som na rušnej križovatke pri prechode pre chodcov. Mali sme červenú. Po mojej ľavej ruke matka s asi 5 ročným chlapčekom. Predo mnou dvaja mladí muži a okolo mnoho  čakajúcich na zelenú.  Z priameho smeru prefrčali všetky autá a prišiel rad na autá z bočného smeru. Stále svietila červená. Tí dvaja mladí využili chvíľku  „skulinky“ a prešli na druhú stranu.  Všetko bolo ticho, len chlapček v blízkosti mňa hlasno poznamenal: „ Tí ujovia nepoznajú farbu ?“  „Veru nie !“  povedal som a pozrel na chlapca. Mamka sa zasmiala , ale na chlapcovej tvári sa zračil mierny údiv nad počinom mužov.

 Možno sa ponáhľali, bolo treba niečo  rýchlo vybaviť. Neuvedomili si aký zlý príklad dali tomuto chlapcovi. Iste mu mamka , alebo ocko, alebo v školke, vysvetľovali ako sa treba chovať  na  prechode cez križovatku a tu mu starší ukázali príklad, že  až tak  prísne  to netreba brať. .  A potom hromžíme: „ Skade to tá naša mládež má ?“

 Rozmýšľam. Nie je  niečo podobné aj v našom kresťanskom živote ?. Učíme deti pravidlá duchovnej „cestnej premávky“ a aký príklad im často dávame ?!. Koľkokrát hľadáme „skulinku“ ako prešmyknúť, prekľučkovať, obísť.

Písmo hovorí:  „Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora..“ (Mk 9,42)