V predvianočnom čase "Filipovky"  zamyslime sa nad výrokom sv. Ignáca, že hriech je nedostatkom vďačnosti. Tento svätec vnímal hriech z perspektívy Božej lásky ako nedostatok vďačnosti. Hrešíme, pretože v plnej miere nechápeme, čo Boh pre nás urobil. Jedno z najkrajších evanjeliových rozprávaní o hriechu a odpustení sa spája s Ježišovou návštevou u farizeja Šimona. Žena, ktorú pokladali za hriešnicu, vošla do miestnosti a plačúc pomazala Ježišove nohy vzácnym olejom.Keď farizej šomral, Ježiš mu vysvetlil, že táto žena vedela, čo znamená byť vďačná: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala.“ (Lk 7, 47) Vďačnosť je teda popri láske určite základnou charakteristikou kresťana a sv. Ignác nás k vďačnosti pozýva predovšetkým v modlitbe Examen, ktorú novodobí autori nazývajú aj „modlitbou milujúcej pozornosti“. Tá nás pozýva každý deň sa učiť osvojovať si tento životodarný postoj vďačnosti.

Na obrázku je Mojžiš s tabuľami Desatota od Rembrandta.

Aká je naša prvá reakcia, keď si spomenieme na Desatoro? Berieme ho ako niečo, čo sme sa v detstve museli učiť naspamäť, alebo je pre nás súborom životodarných usmernení, ktoré máme každý deň vo svojom srdci?
Prečo je teda žalmista taký nadšený z nejakých pravidiel? Hovorí, že nie je nič lepšie ako Božie ustanovenia; že sú lepšie ako zlato a striebro a sladšie ako med. Dokonca túži po Božích prikázaniach a hovorí: „Viac! Daj mi ich viac!“
Jedno však treba podotknúť. Žalmista zákon označuje rôznymi slovami: slovo, ustanovenia, prísľuby, prikázania. Nejde teda len o prikázania, ktoré treba dodržiavať. Ide o spôsob života, ktorý prináša naplnenie a pokoj.
Toto lepšie pochopíme, ak si pozrieme knihy, ktoré sa v židovskom Písme označujú ako „Zákon“. Týchto prvých päť kníh Biblie obsahuje viac než len pravidlá; sú v nich dejiny a dramatické udalosti, duchovné poučenia a zástup svojráznych postáv. Keď sa to tak vezme, tieto knihy rozprávajú dejiny Božieho spásneho diela v jeho vyvolenom ľude. A práve týmto príbehom, týmito dejinami spásy je žalmista taký nadšený!
No dôvod na radosť by sme mali aj vtedy, keby sme svoj pohľad zamerali len na Desatoro. Vyberme si ktorékoľvek prikázanie. Čo by spôsobilo jeho dlhodobé nedodržiavanie? Bolesť, zranené srdcia, odcudzenie od Boha i medzi ľuďmi navzájom. A teraz si to porovnaj s úžitkom, ktorý prináša jeho dodržiavanie. Zdravý vzťah s Bohom, stabilný rodinný život, na dôvere založené vzťahy s priateľmi a kolegami, vyvážený život. Božie ustanovenia sú naozaj sladšie ako med!
Priateľ, priateľka !Skús pouvažovať v tomto predvianočnom čase nad jedným prikázaním, ktoré sa ti dlhší čas darí verne napĺňať. Možno si úctivý k svojim rodičom. Alebo si verný v svätení sviatočného dňa, ktorý využívaš na oddych a oslavu Boha. A teraz uvažuj nad tým, aké dobré ovocie ti priniesla vernosť tomuto jednému zákonu. Nenapĺňa ťa táto myšlienka rozkošou?

Otče, ďakujem ti, že mi ukazuješ cestu života.   

Pred sviatkom Krista Kráľa (t.r. 25.11.) je dobré sa zamyslieť nad týmto výrokom Pána Ježiša.
Aj farizeji sa tomu divili, lebo  Božie kráľovstvo si predstavovali podľa seba. Asi takto: 

"Počkať"! povedal jeden farizej druhému. „Hovorí vari, že Božie kráľovstvo je už tu? A čo Rimania a ich ríša? Veď sme ešte stále okupovaní. Takto asi nevyzerá Božie kráľovstvo.“ Keď sa pozrieme na svet okolo nás, možno nám schádza na um niečo podobné. No Božie kráľovstvo nie je o nejakom konkrétnom mieste a už vôbec nie je o nejakom mocenskom režime. Je to o novom vzťahu medzi nami - takom, ktorý prináša uzdravenie a slobodu. Ježiš počas svojho verejného účinkovania nehovoril len o Božom kráľovstve. On ho aj ukazoval - keď žehnal, miloval, odpúšťal, uzdravoval a slúžil ľuďom, ktorých učil. Jeho svedectvo toto kráľovstvo znázorňovalo: neprechovával voči nikomu hnev, nebol nafúkaný ani sa nedištancoval od chudobných a odsunutých na okraj spoločnosti. Vlastne im sám šiel v ústrety, prijímal ich a preukazoval im Božie milosrdenstvo. Pomocou podobenstiev ich tiež učil, že majú uprednostniť odpustenie pred pomstou, obetavú lásku pred vypočítavou aroganciou, že majú slúžiť a nie nechať sa obsluhovať. Pouvažujme v tomto duchu aj o svojich vzťahoch. Možno v nich je viac Božieho kráľovstva, než si myslíme. Vždy, keď robíme hoci aj malé skutka milosrdenstva, tak je na danom mieste prítomné Božie kráľovstvo. Je vždy i tam, kde sa modlíme. keď milujeme  ľudí okolo seba, aj keď sa ich nemiluje

ľahko, je v nás prítomné Božie kráľovstvo. To je povzbudzujúce, však? Božie kráľovstvo je skutočne a opravdivo medzi nami. Pouvažuj, čitateľ,  nad tým, ako by si mohol aspoň do jedného svojho vzťahu priniesť Božie kráľovstvo. Nájdi aspoň jednu príležitosť na to, aby si niekoho pochválil, niekomu odpustil alebo bol nástrojom Božej prítomnosti. Nemusí ísť o niečo veľké a život meniace. Stačí, keď to niekoho povzbudí a utvrdí v dobrom. Si obyvateľom Božieho kráľovstva a vyslancom Krista. Vďaka tomu ho môžeš prinášať všade, kam prídeš. Môžeš toho urobiť tak veľa! 
 (upravené SMN)

Svätý Páter Pio o ňom hovoril, že je jeho „priateľom od detstva“. Už od malička boli dobrými kamarátmi a spoločne trávili veľa času. V detstve sa často pred spaním spolu dlho rozprávali a v kontakte zostávali aj dlhé roky potom. Páter Pio vedel, že tohto svojho priateľa má vždy - v ťažkých aj v príjemných chvíľach - po svojom boku. Kto bol tým vzácnym priateľom? Jeho anjel strážca. 

Cirkev učí, že každý človek má vlastného anjela strážcu, ktorý nás sprevádza životom. Dokonca aj Panna Mária a všetci svätí mali svojich anjelov strážcov! Uvedom si to - Boh ťa miluje tak veľmi, že ti dal nebeskú bytosť, ktorá ťa chráni a sprevádza. Tak veľmi ťa chce priviesť do neba. 
Ak je to tak, prečo potom nevnímame, že sa nám tento anjel prihovára? Prečo ho nevidíme? Nuž, náš vzťah s ním je v tomto smere podobný nášmu vzťahu s Pánom. Rozvíjať vzťah s ním znamená učiť sa vnímať jeho neviditeľnú a neprestajnú prítomnosť. 
Tak ako sa zhováraš s Ježišom vo svojom srdci a snažíš sa rozpoznať jeho hlas vo svojich myšlienkach a predstavách, tak sa môžeš zhovárať aj so svojím anjelom strážcom. Ak potrebuješ múdrosť, môžeš poprosiť svojho anjela strážcu, aby sa za teba pomodlil alebo ti ukázal správnu cestu. Môžeš ho poprosiť, aby ťa bránil, keď sa dostaneš do nejakej nečakanej alebo ťažkej situácie. A keď budeš niekedy vnímať nejaké vnuknutie pri rozhodovaní, je dosť možné, že za tým môže byť tvoj anjel strážca! 
„Vzývaj svojho anjela strážcu,“ povedal Páter Pio, „a on ťa povedie.“ Páter Pio sa na svojho anjela obracal s detskou vierou a našiel v ňom nebeského priateľa, ktorý ho neustále viedol a chránil. Dnes si týchto našich duchovných sprievodcov pripomíname a uctievame. Prečo sa teda nepustiť do krátkeho rozhovoru so svojím anjelom? Na to nemusíš byť mystikom. Stačí urobiť malý krok viery. A potom ďalší...                  

Natanael Bartolomej),bol od figovníkom, keď ho „uvidel“ Ježiš (porov. Jn 1, 48). Čo tam robil? Možno obedoval alebo premýšľal o veciach, ktoré ešte musí urobiť. Možno len tak sníval. Niektorí sa domnievajú, že uvažoval o Božích prisľúbeniach, pretože bolo zvykom čítať Písmo pod figovníkom. Ak to bolo tak, bola to skvelá predzvesť stretnutia s Ježišom. 

Izrael celé stáročia posilňovali Božie prisľúbenia plné útechy, nádeje a usmernení. Ozdobená nevesta, mesto a chrám žiariace Pánovou slávou - tieto obrazy poukazovali na pokojnú budúcnosť, v ktorej bude Boh prebývať medzi svojím ľudom, a urobí z nich svetlo pre zvyšok sveta. 

Natanael určite čerpal silu z úvah o tomto budúcom živote - aj keď sa musel vyrovnať s rímskou okupáciou. Možno práve vďaka tomu dokázal v Ježišovi spoznať „Božieho Syna“ a „kráľa Izraela“ (Jn 1, 49), ktorý dá všetko do poriadku. Ježiš mu na tieto jeho slová odpovedal v podstate toto: Bdej a pozoruj. Maj vieru. Ešte si ani zďaleka nevidel všetko! 

A to isté hovorí Ježiš aj nám. Aj my máme nádherné prisľúbenie o budúcom živote. Dokonca vieme, že ten život sa už začal. Keďže sme boli pokrstení v Kristovi, znovuzrodili sme sa z vody a z Ducha Svätého; stali sme sa Božími deťmi a občanmi neba. Svätá Katarína Sienská to vyjadrila takto: „Celá cesta do neba je už nebo.“ 

Natanael sedel pod figovníkom a rozjímal o Božích prísľuboch. Bolo by dobré, keby sme si všetci vyhradili istý čas na tiché rozjímanie plné nádeje. Skúsme si predstaviť, aké bude nebo. Môžeme si predstaviť Ježiša obklopeného anjelmi a svätými. Ba môžeme si predstaviť, že sú pri Ježišovi aj naši drahí zosnulí, ktorí nás predišli, a že sa za nás modlia, povzbudzujú nás a tešia sa z každého skutku viery, ktorý vykonáme. 

Choď a sadni si dnes pod figovník: nech je to tvoje obľúbené kreslo, tvoj modlitbový kútik alebo kaplnka s vystavenou Eucharistiou. Ak také miesto nemáš, nájdi si také, kde sa ti bude najlepšie modliť. Pozdvihni svoje srdce k Pánovi a dovoľ jeho prisľúbeniam naplniť tvoju myseľ. Potom zotrvaj v tichosti a počúvaj jeho hlas.    
 Pane Ježišu, ty si otvoril nebo dokorán. Pane, daj mi uzrieť tvoju slávu.  

(Zdroj SMN)