Pán Ježiš v 11. kapitole Lukášovho evanjelia vyslovuje mnohé „beda“ farizejom a zákonníkom za nesprávne postoje k zachovávaniu Zákona. Zákonníkom hovorí: Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili.
Predstavme si vášnivého zberateľa rôznych pamiatkových predmetov, cenností a písomností. To všetko zhromaždí do jednej miestnosti, zamkne ju a nedovolí nikomu tam vstúpiť, ba ani sám tam nevojde. Urobí tak zo strachu pred zlodejmi, alebo z pochabosti. Neuvedomuje si, že takéto zbierky sú neužitočné a takmer bezcenné. 

Niečo podobné vytýka zákonníkom Pán Ježiš, až na niektoré odlišnosti.
Poznanie – je to správny pohľad na stvoriteľské dielo Boha Otca, na vykupiteľské dielo Boha Syna a posväcujúcu silu Svätého Ducha. V Starom Zákone Trojjediný Boh nebol známy, ale Jediný a Pravý Boh áno. Preto si Boh vyvolil Izraelský národ, obkľúčený pohanskými národmi, aby v ňom udržal vieru v pravého a jediného Boha. Prorokmi bol ohlasovaný Mesiáš, Vykupiteľ. Tohto Mesiáša si Izraeliti vysvetľovali po svojom.
Mojžišov Zákon bol plný rôznych predpisov a nariadení. Správny výklad týchto predpisov mali na starosti zákonníci. Mali kľúč poznania.
Takýto kľúč poznania príchodom Vykupiteľa nestačil. V Ježišovi prichádza správny „Kľúč poznania“. Pohľad na stvoriteľské a vykupiteľské dielo očami viery, nádeje a lásky. Hlavne lásky. Lebo Boh je Láska.
Tento kľúč (Ježiša) zákonníci neprijali. Odmietli a spolu s farizejmi zabránili ľudu, ktorý chcel vstúpiť do správneho poznania hlásaného Ježišom Kristom.
Ježišovo „beda“ patrí aj všetkým nám kresťanom, ktorí na svojom vychovávateľskom poste sami nekráčajú cestou evanjelia a zabraňujú kráčať svojím chránencom. V katechizme sme sa učili, že na svete sme preto: aby sme Boha poznali, jeho milovali, jemu slúžili a tak aby sme boli spasení.
Žiť s Kristom a zomierať s Kristom znamená žiť večne.
Kniha Múdrosti tvrdí:Boh nestvoril smrť, ani sa nekochá v zániku žijúcich. Veď on všetko stvoril pre bytie; tvory sveta sú pre život, nie je v nich jed smrti; ani podsvetie nevládne na zemi, lebo spravodlivosť je nesmrteľná.

Sv. Otec Pius XII pri vysviacke novokňaza takto sa vyjadril k sile kňazského požehnania:

 Keby kňazi vedeli, akú moc má kňazské povolanie viacej by žehnali.“Ak sa zdvihne zbožne len jedna ruka na požehnanie, démoni sa touto silou rútia do priepasti.Keď tá ruka, niekoľkokrát žehná, o koľko je ich menej v ovzduší.!

Niekoľkokrát som zdôrazňoval kňazom, že musia viac žehnať, aby bolo ľudstvo od satana oslobodené.
Keby mi dal Boh na tomto svete už len jediný deň života, nechal by som kňazov žehnať,aby im ruky omdleli, ochrnuli, ochromeli, aby bol svet zachránený od diabolských zástupov..Preto nech žehnajú, ako často môžu !Tak ako nemôžem opísať veľkosť Nepoškvrnenej, tak nemôžem opísať veľkosť Božieho požehnania.Keby nad mestom bdeli kňazské požehnania, buďte si istí že tam nenájde zlý duch miesto.Kňazi si neuvedomujú a nevedia akú majú moc. Nech túto moc a silu vykonávajú !

Nech sa toto posolstvo o moci a sile kňazského požehnania dostane všade tam, kde žije kňaz podľa Srdca Ježišovho.
Prosme aj my  často o toto požehnanie !

Samozrejme statočnou prácou..

 Sv. Pavol v liste ku Kolosanom modlí sa za svojich veriacich a prosí ich:       
         „... aby boli naplnení poznaním Božej vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej       chápavosti.“  (por. Kol 1, 9)      ·
 Čo je to „Božia vôľa“? Dosť často na ňu myslíme ako na nejaký vopred napísaný scenár, ktorý len dostávame do rúk. Jediné, čo máme urobiť, je naučiť sa svoje repliky a predniesť ich. Božia vôľa nie je scenár, ktorý treba prísne dodržiavať pri našom „hraní“. Je skôr spolupráca, počas ktorej Boh je scenáristom a my hercami - a spoločne pracujeme na tom, aby bolo vystúpenie čo najúspešnejšie. Boh neobmedzuje našu kreativitu. Je rád, keď improvizujeme a pokúšame sa príbeh ďalej rozvinúť. Ako teda môžeme spolupracovať ? Podľa svätého Pavla to ide ruka v ruke s rozvojom našej „múdrosti a duchovnej chápavosti“ (Kol 1, 9).„Duchovnú“ múdrosť a chápavosť získavame rovnakým spôsobom ako„prirodzenú“ múdrosť a chápavosť: osvojujeme si ich vtedy, keď s Panovou pomocou uvažujeme nad svojím životom. Budeme múdrejší a chápavejší, keď si každý večer nájdeme pár minút na to, aby sme prehodnotili daný deň a pýtali sa, kde sme videli Boha konať v nás či vôkol nás. Ale ak si vybudujeme tento zvyk a budeme spätne hodnotiť svoj deň, začneme pomaly vidieť, ako nás Boh vedie a sprevádza. Začneme rozumieť tomu, čo od nás deň čo deň žiada, čiže to, aká je pre nás jeho „vôľa“. Nemusíme mať všetky odpovede hneď teraz. Nemusíme poznať celý scenár. Musíme len deň za dňom spolupracovať so svojím Autorom. A dôverovať, že on pracuje spolu s nami.    

Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“     Ježiš určite farizejov zaskočil. Namiesto toho, aby na ich otázku odpovedal dlhou rozpravou o Zákone a detailne im vysvetlil najväčšie prikázanie, zareagoval jasne a zrozumiteľne. Nezameral sa na zákazy - neklaňať sa modlám, nepracovať v sobotu, nezabiť, nekradnúť, neklamať. Namiesto toho poukázal neomylne na podstatu Zákona: „Miluj!“ Je to úžasná pomôcka aj pre nás vo chvíľach, keď sa potrebujeme rozhodnúť!„Pomôže mi toto moje rozhodnutie viac milovať Boha? Mám tohto človeka rád tak, ako by som chcel, aby mali radi mňa?“ Láska posúva veci na novú a vyššiu úroveň. Nejde tu len o vyhýbanie sa hriechu alebo o splnenie litery zákona. Ide o to, aby sme všetko, čo robíme, robili s cieľom milovať tak ako Ježiš. Spomeň si na Máriu, ktorá si „vybrala lepší podiel“ na rozdiel od Marty, ktorá sa venovala príprave jedla (Lk 10, 42). Alebo na Pavla, ktorý sa pridŕžal lásky ako „vznešenejšej cesty“ nad všetky duchovné dary (1 Kor 12, 31 — 13, 13). A čo Ježišova ochota položiť za nás za všetkých svoj život (Jn 15, 13)? Pozri si, kam máš dnes ísť a s kým sa máš stretnúť. Hľadaj spôsob, ako by si každému, s kým sa stretneš, preukázal lásku. A skús urobiť viac, než len nezhrešiť. 

Vždy, keď konáš s láskou, buduješ Božie kráľovstvo.                                          

Pane Ježišu,pomôž mi, prosím, nájsť vhodný spôsob, ako dnes naplniť tvoj zákon lásky. 
(upravené  zo zamyslenia  SMN)