Musíme sa ponáhľať tam, kde budeme šťastne žiť bez konca. Keď tak milujeme tento biedny, vratký, neistý a pomíňajúci sa život, v ktorom žijeme v tak veľkom nebezpečenstve, žijeme s takou veľkou námahou a s hriechom, tak oveľa viac máme milovať onen život, v ktorom s najväčšou bezpečnosťou, pokojom a čistotou budeme žiť naveky.

Aký si myslíte, že tam bude jas duší, keď slnečným jasom bude svietiť jas tiel spravodlivých v kráľovstve Otca? To je kráľovstvo všetkých kráľovstiev, kráľovstvo všetkých vekov, vlasť vyvolených. O tej čítame v legende preblažených a presvätých mučeníkov kňaza Epikteta a mnícha Astiona:

„Bohatstvo blažených sa nazýva rajom. Ich obydlia sú postavené zo svetla, ich život je Boh, ich bytie je nesmrteľné. Na ich hlavách žiaria koruny z najčistejšieho zlata, ozdobené drahokamami. Ich vládcom a kráľom je Boh bohov, jeho služobníci sú anjeli svetla, rada toho kráľa je najslávnejšia, jednu jej polovicu tvoria proroci a druhú apoštoli. Táto ríša má meno Krista – mesto. V ňom vyniká podivuhodný muž menom Dávid, majúci desaťstrunovú citaru. Neustále vyzýva všetkých obyvateľov v tomto meste ku chvále samotného kráľa, hovoriac: „Chváľte Pána na nebesiach, chváľte ho na výsostiach. Chváľte ho všetci jeho anjeli, chváľte ho všetky jeho sily.“

Dionýz Kartuzián – O posledných veciach človeka: Smrť, Boží súd, Peklo a Nebo

Usilujte sa (...) o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. (Hebr 12, 4 – 7. 11 – 15)

Zmieňovať sa o svätosti je dnes riskantné. Jedným dychom nám naskočí slovo „svätuškár“. A zároveň máme pocit, že svätci boli dokonalí, od čoho my máme veľmi ďaleko. A tak sa táto téma rozoberie akurát počas slávnosti Všetkých svätých.
Svätý človek nie je ten, kto nerobí chyby a neuvedomuje si vlastné slabosti a limity, lebo už na ne vyzrel. Svätý je ten, kto si uvedomuje, že bytostne potrebuje Boha. A aj keď sám neraz dlho žije v tme, verí, že Boh vidí jeho. Verí, že nedosiahne svätosť sám, ale že ho k svätosti dovedie sám Boh. Jednoducho „padne do rúk živého Boha“ (Hebr 10, 31). Jediné, čo pre svätosť podľa kazateľa Maxa Lucada potrebujeme urobiť, je túžiť po nej. O ostatné sa postará Boh.
(zamyslenie Postoj)

Vždy sa s dôverou obracajme k Bohu.
Pán Ježiš nás poučuje, že vždy máme dôverovať Bohu – tak v potrebách duše, ako i tela. A vlastne preto nám hovorí, že keby niekto vstal v noci a išiel k svojmu spiacemu susedovi, aby ho poprosil o chlieb pre hosťa, ktorý nečakane prišiel, tak hoci by ten spiaci sa najprv protivil a karhal by prosiaceho za to, že jemu i jeho deťom prerušuje spánok, tak predsa nakoniec vstane a splní prosbu dotieravého, nie tak z lásky, ale aby sa ho zbavil.

Z  tohto príkladu robí Pán nasledujúci záver: „Proste a bude vám dané; hľadajte a nájdete; klopte a otvoria vám. Kedykoľvek budete o niečo prosiť môjho Otca v mojom mene, dostanete“.

Sv. Ján Mária Vianney, Kázne farára z Arsu

Vždy sa s dôverou obracajme k Bohu.

Pán Ježiš nás poučuje, že vždy máme dôverovať Bohu – tak v potrebách duše, ako i tela. A vlastne preto nám hovorí, že keby niekto vstal v noci a išiel k svojmu spiacemu susedovi, aby ho poprosil o chlieb pre hosťa, ktorý nečakane prišiel, tak hoci by ten spiaci sa najprv protivil a karhal by prosiaceho za to, že jemu i jeho deťom prerušuje spánok, tak predsa nakoniec vstane a splní prosbu dotieravého, nie tak z lásky, ale aby sa ho zbavil.

Z tohto príkladu robí Pán nasledujúci záver: „Proste a bude vám dané; hľadajte a nájdete; klopte a otvoria vám. Kedykoľvek budete o niečo prosiť môjho Otca v mojom mene, dostanete“.

Sv. Ján Mária Vianney, Kázne farára z Arsu