Stará zmluva spod Siona bola naplnená a jej platnosť sa skončila na kríži. Mnoho kresťanov sa však podľa nej stále snaží žiť. Snaží sa zvonku prijať život do svojho srdca. Veria, že majú hriešnu podstatu, že vo svojom vnútri sú stále hriešnici a preto sa úprimne a zo všetkých síl snažia rôznymi spôsobmi prijímať Boží život zvonku dovnútra. Modlia sa, kajajú sa, postia, chodia do kostola a všade tam sa snažia prijať kúsok Božie života. Prosím, rozumej mi, na modlení sa, pôste, chodení do kostola nie je nič zlého. Iba motivácia k nim môže byť pomýlená.

„O to sa namáham a borím, jeho mocou, ktorá vo mne mohutne pôsobí.“ (Kol 1,29) Aj ja túžim po tom, aby nám Boh osobne a každému z nás zjavil a objasnil tajomstvo, ktoré už viac tajomstvom byť nemusí. Pavlovi toto tajomstvo zmenilo život, najprv ho oslepilo a potom ho obdarovalo mocou, ktorá z neho spravila „najväčšieho“ z apoštolov. Pavol spoznal, že Ježiš na kríži urobil niečo nepredstaviteľné. Na kríži zomrela naša hriešna podstata a v krste sme boli obdarovaní Životom, novým srdcom, novou identitou svätou a nepoškvrnenou.

Priateľ môj, v tebe aj vo mne, v každom veriacom žije Kristus. Toto je azda najväčší zázrak. V tebe i vo mne žije Boh. Tvoje srdce, tvoja podstata už viac nie je hriešna, ale svätá, nepoškvrnená, dokonalá. Kresťanský život už nepreteká zvonku do nášho vnútra, ale naopak. Vyteká z nás navonok. Boh na kríži oddelil hriech od teba. Ty nie si hriech, ktorý si spáchal. Naše skutky nedefinujú to, kým sme. Definuje nás ten, kto žije v nás.

Zdroj RYBKA

Upravil r.Sklenár