Prečo sú viera, nádej a láska nazývané teologickými cnosťami? Stačí pre našu spásu ich obdržanie pri krste?

Viera, Nádej a Láska sa nazývajú teologickými cnosťami, pretože majú Boha ako svoj bezprostredný a najdôležitejší cieľ a sú ním vlievané. Teologické cnosti majú Boha za svoj bezprostredný cieľ tým spôsobom, že vierou veríme v Boha a veríme všetkému čo zjavil, nádejou dúfame, že budeme mať Boha a láskou milujeme Boha a v ňom milujeme seba a svojho blížneho.

Boh vo svojej dobrote vlieva do našej duše teologické cnosti, keď nás ozdobuje svojou milosťou posväcujúcou a tak sme boli pri prijatí krstu obohatení týmito cnosťami a spolu s nimi aj darmi Ducha Svätého. Pre toho, kto nadobudol užívanie rozumu, nestačí krst na dosiahnutie teologických cností, je tiež potrebné vykonávať časté skutky viery, nádeje a lásky.

Tridentský katechizmus sv. Pia X.

Na onom svete najjasnejšie spoznáme

Na onom svete najjasnejšie spoznáme a so srdečnou vďakou na slávu Božiu priznáme, aký krátky bol čas, v ktorom sme za mzdu takej veľkej blaženosti slúžili Bohu na výsosti, aká to bola zanedbateľná práca, ktorú sme tu na svete za taký nesmierny odpočinok v nebi vykonali, ako málo sme za hriechy zadosťučinili, a predsa sme dospeli do nekonečného a najsladšieho pokoja.

Aký malý bol boj, ktorý nás doviedol k najbezpečnejšiemu a nikdy nekončiacemu víťazstvu.

Dionýz Kartuzián – O posledných veciach človeka: Smrť, Boží súd, Peklo a Nebo

Pokora je najkrajšia zo všetkých cností

Sv. Augustín hovorí: Ak sa hlboko ponížite a uznáte, že ste ničotou a nič si nezasluhujete, tak vám Boh štedro udelí svoje milosti. Ak sa budete vyvyšovať a myslieť si, že ste kýmsi, odíde od vás a ponechá vás na vašu úbohosť.

Božský Spasiteľ, keď nám chcel ukázať, že pokora je najkrajšia a najcennejšia zo všetkých cností, začína ňou svoje blahoslavenstvá: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je Nebeské kráľovstvo. Sv. Augustín hovorí, že tými chudobnými v duchu sú pokorní ľudia. Preto aj u proroka Izaiáša čítame: A na takéhoto zhliadnem: na pokorného a zroneného duchom (Iz 66,2).

Sv. Ján Mária Vianney, Kázne farára z Arsu

Vidieť Boha je najväčšia blaženosť.

A keď tak postupujeme, uvidíme, že čím krajšia je viditeľná vec, tým je pohľad na ňu príjemnejší. Keďže však Boh na nebesiach je neporovnateľne krajší a nádhernejší ako všetky jednotlivé tvory spolu, ktoré aj keby boli stotisíckrát krásnejšie ako v skutočnosti sú, tak z toho vyplýva, že je neporovnateľne a nevýslovne príjemnejšie a potešiteľnejšie vidieť pravého a velebného Boha.

A vidieť Ho jasne, bezprostredne a bez prestania upierať duševný zrak na Jeho čistotu a nesmiernu jasnosť, zvlášť keď obsahuje nielen najväčšiu krásu, ale tiež všetky dokonalosti bez miery a hraníc, teda nesmiernu lahodnosť, svätosť, múdrosť, všemohúcnosť, lásku, dobrotu a blaženosť.

Dionýz Kartuzián – O posledných veciach človeka: Smrť, Boží súd, Peklo a Ne

Ľudia v Nebi budú ako anjeli

„Pri vzkriesení sa ľudia nebudú ženiť, ani vydávať, ale budú ako Boží anjeli.“ Tieto slová povedal Pán Ježiš Kristus Saducejom. Týmito slovami potvrdzuje, že po súdnom dni a po všeobecnom vzkriesení ľudí, budú vyvolení a spravodliví podobní svätým anjelom. Z toho plynie, že ako Boh stvoril anjelov, aby večne požívali jeho Božstvo i nesmiernu dobrotu, tak pre ten istý cieľ určil aj ľudské pokolenie.

A tak sa v Nebeskom kráľovstve vytvára z anjelov a vyvolených ľudí jedna dokonalá a úplná víťazná Cirkev. Ako z jednotlivých anjelských chórov niektorí padli, tak zase do jednotlivých anjelských rádov a chórov budú dosadení niektorí vyvolení ľudia, aby takto vyplnili miesta po padlých anjeloch; tak to učí svätý Gregor v homílii o anjeloch

Donýz Kartuzián – O posledných veciach človeka: Smrť, Boží súd, Peklo a Nebo