Majme sa teda veľmi na pozore, aby sme sa nestali jedným z kritických ctiteľov, ktorí ničomu neveria, ale kritizujú všetko; jedným zo škrupulóznych ctiteľov, ktorí sa z rešpektu pred Ježišom Kristom boja, že by mohli svätú Pannu až príliš uctievať; jedným z vonkajších ctiteľov, ktorí vkladajú csvelú oju pobožnosť iba do vonkajších spôsobov; jedným z domýšľavých ctiteľov, ktorí pod zámienkou svojej falošnej oddanosti svätej Panne zahnívajú vo svojich hriechoch; jedným z nestálych ctiteľov, ktorí ľahkomyseľne striedajú svoje pobožnosti alebo ich i pri najmenšom pokušení úplne zanechávajú; jedným z pokryteckých ctiteľov, ktorí vstupujú do bratstiev a nosia znaky svätej Panny, len aby ich ľudia považovali za dobrých; a nakoniec jedným z vypočítavých ctiteľov, ktorí sa k nej utiekajú, len aby boli uchránení od telesného zla alebo aby dosiahli časné dobrá.  (O pravej úcte k Panne Márii – sv. Ľudovít Maria Grignion z Montfortu)

Žijeme v čase celosvetovej pandémie.Iste mnohých napadne myšlienka, prečo to Boh na nás  dopustil.
Veď sme veriaci, sme Božie deti, žijeme podľa Božích prikázaní a pod. Prečo ?
Už v staroveku bola častou námietkou voči Bohu problematika zla, jednoducho že sa zlé veci často stávajú dobrým ľuďom. Prečo tomu Boh nezabráni?
Starovekí cirkevní otcovia túto neľahkú otázku dávali do súvisu s Božou prozreteľnosťou. Ich postoj sumarizuje Katechizmus Katolíckej cirkvi: „To, že Boh dopúšťa fyzické a morálne zlo, je tajomstvo. Boh ho objasňuje skrze svojho Syna Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, aby zvíťazil nad zlom. Viera nám dáva istotu, že Boh by nedopustil zlo, keby aj z neho napokon nevyvodil dobro cestami, ktoré budeme úplne poznať až vo večnom živote“ (KKC 324).
Inými slovami, Boh dopúšťa zlo preto, lebo ho vie zakomponovať do svojho plánu, aby z toho nakoniec vzišlo definitívne dobro. My to zoči-voči nešťastiu a zdanlivej nezmyselnosti nevidíme, ale Boh vidí ďalej než my. On je režisér, ktorý všetko vedie ku skvelému koncu.
Najznámejší príklad zo Starého zákona, ako Boh vie aj zo zla vyťažiť dobro, je príbeh Jozefa Egyptského, ktorého bratia predali do otroctva (porov. Gn 37, 18 - 36). Bolo to zlo, ktoré na ňom spáchali, no nakoniec Boh toto zlo využil v prospech záchrany Jozefových bratov, ktorí by inak pomreli hladom. 
Najväčšie zlo, ktoré ľudstvo spáchalo, je potupná smrť Božieho Syna. Každý svojimi hriechmi máme na nej podiel. Boh mohol zabrániť potupnej smrti, ale neurobil to. Ježiš podstúpil ponižujúcu smrť, aby nás spasil, a tak sa z tohto najväčšieho zla stalo najväčšie dobro, a preto veľkonočná liturgia môže aj prvý hriech našich prarodičov ospevovať ako „felix culpa – šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ“.        Boh má všetko v rukách, on bude mať posledné slovo, on vie všetko obrátiť na dobro a všetkému dať zmysel. Lebo on sám je zmysel všetkého: zmyslom stvorenia, zmyslom života i smrti.
Panna Mária nestrácala dôveru v Boha ani vtedy, keď pod krížom čelila najväčšiemu zlu v svojom živote - nezmyselnému utrpeniu a smrti svojho Syna. Dôvera v Boha jej dávala silu, aby obstála v tomto ťažkom okamihu s nádejou, že keď to Boh dopustil, má to nejaký zmysel a ten sa raz stane zrejmým. Stalo sa, keď Ježiš vstal z mŕtvych.
Čím viac človek dôveruje Bohu a jeho prozreteľnosti, tým viac sa stáva prozreteľnejším a vie v svojom živote urobiť správne voľby a kroky, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať ako nezmyselné a nešťastné rozhodnutia, no nakoniec sa ukážu ako správne a stanú sa požehnaním.
(úprava KN č.15/16)

" Raz som sa v kostole počas detskej svätej omše zadívala na jedno z mnohých detí. Bolo niečím výnimočné, iné od tých ostatných.Bolo zvedavé, no inak zvedavé ako tie ostatné. Malo takmer dva roky, no hľadalo malý krížik, ktorý vykúkal spod bielej plachty bočného oltára, aby ho mohlo pobozkať. Prišlo mi to chvíľami vtipné, no na druhej strane neskutočne pravdivé a odzrkadľujúce túto dobu, kedy človek stále niečo hľadá."

Tak možno aj my hľadajme vo svojom živote práve Ježišov kríž. No nie kríž plný utrpenia, bolesti a rán, ktoré za nás niesol počas svojej cesty na Golgotu, ale kríž, ktorý nás učí byť vďačnými za každý prežitý deň. Kríž, ktorý nám dáva nádej a zmysel nášho života. Kríž, ktorý nám ukazuje, že hoci nie vždy je všetko podľa našich predstáv, je potrebné veriť Pánovi a odovzdať i tie najmenšie obavy a pochybnosti.
(SVD)

FILIPOVKA

       Štyridsaťdenný pôst pred Narodením Ježiša Krista – Filipovka 

 Pôvod a zmysel:

         Skôr ako začneme rozprávať o pôste pred Narodením Ježiša Krista, potrebujeme si ujasniť dve veci: 

1.    Uvedomiť si, že slovo pôst neznamená len zdržanlivosť od pokrmov, ale cestu obrátenia, metanoie – zbožštenia. Cestu, kde zdržanlivosť od pokrmov je len jedným z vonkajších znakov celkovej askézy zmyslov, s cieľom, aby v nás mohla pôsobiť milosť, " blahodať" Svätého Ducha.

2.    Treba vedieť, že takéto pôstne obdobia vkladá naša východná cirkev pred významné sviatky. Pred sviatkom Narodenia Ježiša Krista je Filipovka, potom nasleduje Veľký pôst pred sviatkom Paschy. Pred sviatkom sv. Petra a Pavla je to Petrov pôst, Petrovka a napokon posledné dlhšie obdobie pôstu vkladá cirkev pred sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ako Uspenský pôst, Spasivku. Takto teda vznikol aj pôst pred sviatkami Narodenia Ježiša Krista. Keďže tento čas začína po sviatku sv. apoštola Filipa, dostal názov Filipovka.  

Čo je cieľom tohto pôstneho obdobia? Upozorniť na tajomstvo vtelenia Božieho Syna v plnosti času, na jeho príchod na túto zem, na jeho narodenie. Prvé slová Kristovej misie ohlasujú: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. kajajte sa a verte evanjeliu.“ /Mk 1, 15/

Toto pôstne obdobie treba prežívať v pohľade na celé dejiny spásy, počnúc prísľubom Spasiteľa, ktorý dal Boh v raji po hriechu prvých rodičov, cez všetkých prorokov, ktorí predpovedali jeho príchod a udalosti s tým spojené. taktiež pozerajúc na jeho predkov, ale najmä na Presvätú prečistú preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu Bohorodičku a vždy Pannu Máriu.                                                                                                       
(E.Zorvan, skrátené )