" Raz som sa v kostole počas detskej svätej omše zadívala na jedno z mnohých detí. Bolo niečím výnimočné, iné od tých ostatných.Bolo zvedavé, no inak zvedavé ako tie ostatné. Malo takmer dva roky, no hľadalo malý krížik, ktorý vykúkal spod bielej plachty bočného oltára, aby ho mohlo pobozkať. Prišlo mi to chvíľami vtipné, no na druhej strane neskutočne pravdivé a odzrkadľujúce túto dobu, kedy človek stále niečo hľadá."

Tak možno aj my hľadajme vo svojom živote práve Ježišov kríž. No nie kríž plný utrpenia, bolesti a rán, ktoré za nás niesol počas svojej cesty na Golgotu, ale kríž, ktorý nás učí byť vďačnými za každý prežitý deň. Kríž, ktorý nám dáva nádej a zmysel nášho života. Kríž, ktorý nám ukazuje, že hoci nie vždy je všetko podľa našich predstáv, je potrebné veriť Pánovi a odovzdať i tie najmenšie obavy a pochybnosti.
(SVD)

FILIPOVKA

       Štyridsaťdenný pôst pred Narodením Ježiša Krista – Filipovka 

 Pôvod a zmysel:

         Skôr ako začneme rozprávať o pôste pred Narodením Ježiša Krista, potrebujeme si ujasniť dve veci: 

1.    Uvedomiť si, že slovo pôst neznamená len zdržanlivosť od pokrmov, ale cestu obrátenia, metanoie – zbožštenia. Cestu, kde zdržanlivosť od pokrmov je len jedným z vonkajších znakov celkovej askézy zmyslov, s cieľom, aby v nás mohla pôsobiť milosť, " blahodať" Svätého Ducha.

2.    Treba vedieť, že takéto pôstne obdobia vkladá naša východná cirkev pred významné sviatky. Pred sviatkom Narodenia Ježiša Krista je Filipovka, potom nasleduje Veľký pôst pred sviatkom Paschy. Pred sviatkom sv. Petra a Pavla je to Petrov pôst, Petrovka a napokon posledné dlhšie obdobie pôstu vkladá cirkev pred sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ako Uspenský pôst, Spasivku. Takto teda vznikol aj pôst pred sviatkami Narodenia Ježiša Krista. Keďže tento čas začína po sviatku sv. apoštola Filipa, dostal názov Filipovka.  

Čo je cieľom tohto pôstneho obdobia? Upozorniť na tajomstvo vtelenia Božieho Syna v plnosti času, na jeho príchod na túto zem, na jeho narodenie. Prvé slová Kristovej misie ohlasujú: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. kajajte sa a verte evanjeliu.“ /Mk 1, 15/

Toto pôstne obdobie treba prežívať v pohľade na celé dejiny spásy, počnúc prísľubom Spasiteľa, ktorý dal Boh v raji po hriechu prvých rodičov, cez všetkých prorokov, ktorí predpovedali jeho príchod a udalosti s tým spojené. taktiež pozerajúc na jeho predkov, ale najmä na Presvätú prečistú preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu Bohorodičku a vždy Pannu Máriu.                                                                                                       
(E.Zorvan, skrátené )

      Naša súčasnosť, ktorú práve žijeme, sa dostala do štádia, keď ťažko ochorela. Diagnózou je absolútny deficit lásky a jeho dôsledkom sú vojny, vraždy, drancovanie, násilnosti, likvidácia nenarodených aj prestarnutých, sexuálna zvrátenosť, náboženské prenasledovanie a celkový chaos vo svete aj v ľudskej duši. Bohu musí byť z nás nesmierne smutno. Na zaplakanie.

Avšak dobrá správa je, že na zlo, ktoré sa na nás zo všetkých strán valí, existuje liek. Je tu možnosť voľby pre každého z nás a chce to len jedno: Práve tu a práve teraz začať vedome a dobrovoľne zachovávať prikázania nášho Otca. Vyzerá to síce ako lacný recept, ale dôležitý je jeho efekt: Vedomie, že máme šancu a na jej konci je radosť. Boh koná v prospech nás, ale nie namiesto nás.
(Slovo+)

Ježiš vystúpil do neba a teraz nám pripravuje miesto, kam prídeme po skončení svojho života na zemi. No toto jeho prisľúbenie sa netýka len nášho nebeského príbytku. Ježiš ním zároveň svojim učeníkom hovorí, že pre každého jedného z nich pripravil miesto tu na zemi, vo svojom kráľovstve, ktoré je medzi nimi. 
Ježiš pripravil miesto - tu a teraz - aj tebe presne to miesto, na ktoré patríš a na ktorom sa môžeš rozvíjať. Je to miesto zariadené v súlade s tvojou osobnosťou, s tvojimi darmi a schopnosťami. Je to miesto, na ktorom sa môžeš stať jeho efektívnym spolupracovníkom (spolupracovníčkou) pri budovaní kráľovstva jeho Otca. 
Skús sa na chvíľku zamyslieť nad tým, kde by - práve v tejto chvíli tvojho života - mohlo byť toto tvoje miesto. Či už je to miesto v tvojej farnosti, alebo doma pri deťoch, môžeš si byť istý - istá, že toto miesto je pre teba takpovediac „ušité na mieru“. Je to miesto, na ktorom môžeš najlepšie vyžarovať Božiu lásku a milosrdenstvo. 
Ver tiež tomu, že na tomto osobitnom mieste je spolu s tebou aj Ježiš a pomáha ti. Jeho ustavičná prítomnosť ťa posilňuje vždy, keď zápasíš s protivenstvami a ťažkosťami. Môže ti dať múdrosť či vnuknutie, ktoré ti pomôže naplniť tvoje poslanie. Môže ti dať energiu a nádej, keď sa cítiš vyčerpaný (vyčerpaná. No predovšetkým ťa Ježišova prítomnosť môže napĺňať radosťou z toho, že už za krátky čas sa staneš dedičom (dedičkou) osobitného miesta, ktoré ti pripravuje v nebi!         

Pane Ježišu, ďakujem ti za toto miesto, ktoré si mi pripravil tu na zemi - a aj za miesto, ktoré mi pripravuješ v nebi.

    Túžbou človeka je žiť večne. Teda, prirodzenou a zdravou túžbou človeka je žiť a odovzdávať život ďalej, ďalšiemu pokoleniu. Lebo tak to do Adama, praotca celého ľudstva, zakódoval Stvoriteľ, náš Otec Boh. Na potvrdenie toho, že Boh „ide v tom s nami“, je, že aj on splodil Syna, ktorý na tento svet prišiel s poslaním plniť vôľu Otca. Meno tohto muža je Ježiš, ale on sám sa nazýva i rôznymi inými menami – je Cestou, Pravdou, Životom, Synom človeka, Dobrým pastierom... tu hovorí o sebe ako o Chlebe života. Tým, čo sa našim ústam nikdy nepreje. A nikdy znamená nikdy, teda ani tu v živote v tele, ani tam, v živote po smrti. Nikdy.

Diablovo úlisné „nezomriete“, falošne prisľúbené prvým ľuďom za prekročenie Božej vôle nejesť zo stromu poznania, prišiel Ježiš dať na správnu mieru: náš odklon od Boha je riešiteľný len cez neho. Kto vidí Syna a verí v neho, bude žiť večne. Lebo pravda je taká, že posledný verdikt nad nami vyslovuje Boh podľa našej viery.
(Zdroj:Slovo+ upravené)