FILIPOVKA

       Štyridsaťdenný pôst pred Narodením Ježiša Krista – Filipovka 

 Pôvod a zmysel:

         Skôr ako začneme rozprávať o pôste pred Narodením Ježiša Krista, potrebujeme si ujasniť dve veci: 

1.    Uvedomiť si, že slovo pôst neznamená len zdržanlivosť od pokrmov, ale cestu obrátenia, metanoie – zbožštenia. Cestu, kde zdržanlivosť od pokrmov je len jedným z vonkajších znakov celkovej askézy zmyslov, s cieľom, aby v nás mohla pôsobiť milosť, " blahodať" Svätého Ducha.

2.    Treba vedieť, že takéto pôstne obdobia vkladá naša východná cirkev pred významné sviatky. Pred sviatkom Narodenia Ježiša Krista je Filipovka, potom nasleduje Veľký pôst pred sviatkom Paschy. Pred sviatkom sv. Petra a Pavla je to Petrov pôst, Petrovka a napokon posledné dlhšie obdobie pôstu vkladá cirkev pred sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ako Uspenský pôst, Spasivku. Takto teda vznikol aj pôst pred sviatkami Narodenia Ježiša Krista. Keďže tento čas začína po sviatku sv. apoštola Filipa, dostal názov Filipovka.  

Čo je cieľom tohto pôstneho obdobia? Upozorniť na tajomstvo vtelenia Božieho Syna v plnosti času, na jeho príchod na túto zem, na jeho narodenie. Prvé slová Kristovej misie ohlasujú: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. kajajte sa a verte evanjeliu.“ /Mk 1, 15/

Toto pôstne obdobie treba prežívať v pohľade na celé dejiny spásy, počnúc prísľubom Spasiteľa, ktorý dal Boh v raji po hriechu prvých rodičov, cez všetkých prorokov, ktorí predpovedali jeho príchod a udalosti s tým spojené. taktiež pozerajúc na jeho predkov, ale najmä na Presvätú prečistú preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu Bohorodičku a vždy Pannu Máriu.                                                                                                       
(E.Zorvan, skrátené )

Od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.“  (Lk 1, 48)                                                                                      Rovnako ako námorníci potrebujú maják pre bezpečnú plavbu, potrebujeme maják aj my, aby nás navádzal na správnu cestu do neba. Na túto úlohu nie je nik vhodnejší ako Panna Mária, ktorú už v 5. storočí svätý Hieronym nazval Hviezdou morskou. Ona nám celým svojím životom ukazuje, ako hovoriť Bohu „áno“. Po skončení svojej pozemskej púte bola s dušou aj s telom vzatá do neba; no aj odtiaľ nám rovnako jasne žiari a ukazuje cestu. Pápež Benedikt XVI. povedal: „Pri kontemplácii Márie v nebeskej sláve chápeme, že zem nie je naším trvalým bydliskom a že ak budeme žiť s očami upretými na večné dobrá, budeme jedného dňa požívať rovnakú slávu aj my.“ Na nebo sa nám neupiera zrak vždy ľahko, najmä ak je život tvrdý a náročný. Vtedy nám slávnu budúcnosť, ktorú nám Boh pripravil, zastiera temnota. Pápež Benedikt však ďalej hovorí: Máriino nanebovzatie je „jasným a žiarivým znamením, ktoré svieti o to jasnejšie, o čo viac tiene utrpenia a násilia zahaľujú horizont“ (Generálna audiencia, 16. augusta 2006). 

Napriek tomu, že je Mária od svojho nanebovzatia v nebi, predsa môže byť teraz s nami oveľa viac ako predtým. Kiež je teda aj naším majákom nádeje v dobrých aj v zlých časoch. Chyťme  ju za ruku, aby nás doviedla k svojmu Synovi Ježišovi a uistila nás o tom,že nás miluje milosrdnou a nekonečnou láskou. Vytrvajme až do konca tak ako ona.
Ukáže nám, že tak, ako mal Boh s ňou plán,ktorému ani ona nie vždy rozumela, má plán aj s nami. Je to plán, ktorého cieľom je dostať nás do neba, kde budeme prebývať s anjelmi a svätými v radostnom zvelebovaní Máriinho Syna Ježiša!  

Presvätá Bohorodička vezmi nás pod svoju ochranu !