Pane náš, dobrotivý Bože, obraciame sa k tebe vo svojej tiesni. Priznávame nie len svoju obmedzenosť, ale aj bezmocnosť.
Vraciame sa k tebe a vyznávame, že ty si všemohúci. Ty jediný si Pán. Iba tebe patrí všetka moc a sláva.Pokorne a so zahanbením v tvári priznávame, že sme boli príliš zahľadení do svojich práv a nárokov, hľadali sme príjemnosti a pohodlie, zábavu či adrenalín, nedbali sme na druhých, ani na tebe a tvoj poriadok.  K prírode sme boli bezohľadní a chceli sme stále viac. Cestovaním za krásami sme znečistili vzduch aj more. Svojou bezohľadnosťou sme nakopili hory odpadkov. Svojou chamtivosťou sme zamorili polia pesticídmi, vody antibiotikami, hormónmi a antikoncepciou, chovali sme sa ako páni sveta a vládcovia stvorenia, upravovali sme si zákony aj pravidlá myslenia.Prestal si byť pre nás istotou, keď je všetko relatívne, a absolútne je už iba naše nafúknuté ja. Z toho pramenia mnohé naše konflikty. Vo svojej zaslepenosti sme nedokázali čítať znamenia. Hlásatelia radostne oznamovali, že zase bude slniečko.Väčšine nevadilo, že vysychajú stromy a množia sa myši, že v krajinách bez dažďa je hlad a ľud uteká za chlebom. Iní utekajú pred vojnou, ktorá sa vedie preto, aby niekto mal väčší zisk, vplyv a moc, aby bol odbyt zbraní a inde mali slušní ľudia prácu.
Peniaze a zisk sa nám stali najvyšším bohom, ktorému sme obetovali spravodlivosť a právo aj biedu chudákov v rozvojových krajinách.Šťastie jednotlivcov sme kládli nad zodpovednosť, chvíľkové pocity nad vernosť manželským sľubom, práva dospelých nad práva detí na lásku oboch rodičov, na istotu domova a zdravé morálne životné prostredie, pretože sme sa nedokázali zriecť zlého príkladu. Sebectvo nám zabránilo žiť pre ďalšie generácie, miliónom počatých detí sme nedovolili sa narodiť a tak vymierame a nemá na nás kto pracovať. Utečencov neprijímame, pretože sa ich bojíme. Ako bezohľadní kolonizátori prijímame z iných krajín iba šikovné ruky a bystré hlavy, zatiaľ čo ich krajiny bez nich upadajú a nedokážu sa sami pozdvihnúť.

Prijmi, Pane, našu kajúcnosť a pokorné vyznanie. Očisť nás, keď s ľútosťou uznávame svoju vinu. Dopraj nám znovu povstať a vrátiť sa k tebe, ktorý si Cesta, Pravda, Istota a Múdrosť.
Spoliehame sa na tvoju lásku a tvoje milosrdenstvo. Stiahni trestajúcu ruku a zastav lavínu ochorenia. Obráť nás a my sa k tebe vrátime. Vezmi nám srdce kamenné a dej nám srdce z mäsa.
Vráť nám radosť z tvojej ochrany
a budeme učiť bezbožných tvojim cestám,
svedčiť o tvojej láske a hlásať tvoju dobrotu.Daj nám svojho Ducha, aby v nás miloval on, keď už sami nedokážeme nezištne milovať. Daj nám odvahu zomierať sebe a žiť pre teba,
nechať sa viesť múdrosťou tvojho slova,
aby v nás víťazil tvoj život a rástlo tvoje kráľovstvo,
kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja.Ty jediný si našou nádejou a my pevne veríme, že nás, Bože, nesklameš. Amen.

Modlime sa (každý večer o 20. hodine v modlitbe): Za ukončenie koronavírusu
vyzýva nás

Jan Graubner, biskup

Ako to je; Boh sa chce s nami súdiť?
Pri tejto vete musíme pripomenúť, že tento náš slovenský preklad nie je správny. Boh sa s nami nechce naťahovať pred súdmi, čo je význam slova pravotiť, ale chce dať veci do poriadku. Každopádne Boh v tomto čítaní hovorí priamo a bez príkras. Skrze proroka Izaiáša plače nad svojím vyvoleným ľudom, ktorý sa dopúšťa hriechov, ktoré sú „ako šarlát“ (Iz 1, 18). To je poriadne silné prirovnanie! Aby ich z tejto situácie dostal, Boh svojmu ľudu zároveň ponúka možnosť robiť pokánie a zmeniť sa. Je ako prísny, no aj láskavý otec, keď hovorí: „Príďte, dáme veci do poriadku " (Iz 118).

Hebrejský výraz pre „pokánie“ je tešuva. Doslova to znamená vrátiť sa alebo otočiť sa a ísť iným smerom. Toto slovo nám spolu s dnešným Izaiášovým proroctvom dokazuje, že pokánie nie je iba o uznaní a vyznaní svojej viny. Znamená aj „dať veci do poriadku“. Kráčať iným správnym smerom.

Pane, ako mám podľa teba dať veci do poriadku?