Pojem „môj dom“, o ktorom hovorí Ježiš, keď vyháňal predavačov
z chrámu, môžeme chápať rozličným spôsobom. Jeruzalemský chrám bol vždy pokladaný za Boží dom. A Ježiš tieto slová vyslovuje aj pri vyčistení chrámu. Pozrime sa, ako inak ešte môžeme pochopiť tieto slová.

1/ Môj dom bude domom modlitby. 

Naše rodiny sú súčasťou Božieho domu. O každej rodine sa hovorí, že je „domácou cirkvou“, že je „Cirkvou v malom“. Každá rodina vytvára jedinečné prostredie, v ktorom môže každý osobitne a zároveň všetci spoločne rásť a vzmáhať sa vo svätosti. Je preto veľmi dôležité využiť na to každú príležitosť - spoločnú modlitbu v rodine, čítanie Písma, prijímanie sviatostí, službu chudobným.
2/ Môj dom bude domom modlitby. 
Širší okruh Božieho ľudu - Cirkev - je tiež domom, v ktorom prebýva Boh. Patria doň aj ľudia z našej farnosti a ľudia, s ktorými spoločne slúžime v nejakej oblasti. Oni všetci sú našimi bratmi a sestrami, takže by sme im vždy mali preukazovať úctu, akú si zasluhujú. Aj keď možno uprednostňujú inú spiritualitu ako my, v Pánových očiach sú rovnako vzácni. Modli sa teda s nimi a za nich. Pamätaj, že Boh chce do svojho domu priviesť všetkých ľudí. Preto sa ku každému, koho stretneš, správaj ako k potenciálnemu „členovi rodiny“!
3/Môj dom bude domom modlitby.
Aj fyzická stavba, do ktorej chodíne na svätú liturgiu, je doslova Božím domom. Je to však viac než iba obyčajná budova. Je to sväté miesto, kde sa môžeme stretnúť s Ježišom prítomným v Eucharistii; je to posvätné miesto, na ktorom k nám Ježiš prichádza pod spôsobom chleba a vína.
Náš chrám nemusí patriť medzi tie najhonosnejšie, no nech vyzerá akokoľvek a nech je kdekoľvek, Ježiš je v ňom vždy prítomný. Nikdy tento úžasný dar neignorujme !
Poďakujme dnes Ježišovi za všetky tieto možnosti prežívania jeho prítomnosti. Kiežby sme si všetci vysoko vážili a cenili každý „dom modlitby“, ktorý nám Kristus dáva!

Pane, ďakujem ti, že prichádzaš a prebývaš so mnou!

FILIPOVKA

       Štyridsaťdenný pôst pred Narodením Ježiša Krista – Filipovka 

 Pôvod a zmysel:

         Skôr ako začneme rozprávať o pôste pred Narodením Ježiša Krista, potrebujeme si ujasniť dve veci: 

1.    Uvedomiť si, že slovo pôst neznamená len zdržanlivosť od pokrmov, ale cestu obrátenia, metanoie – zbožštenia. Cestu, kde zdržanlivosť od pokrmov je len jedným z vonkajších znakov celkovej askézy zmyslov, s cieľom, aby v nás mohla pôsobiť milosť, " blahodať" Svätého Ducha.

2.    Treba vedieť, že takéto pôstne obdobia vkladá naša východná cirkev pred významné sviatky. Pred sviatkom Narodenia Ježiša Krista je Filipovka, potom nasleduje Veľký pôst pred sviatkom Paschy. Pred sviatkom sv. Petra a Pavla je to Petrov pôst, Petrovka a napokon posledné dlhšie obdobie pôstu vkladá cirkev pred sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ako Uspenský pôst, Spasivku. Takto teda vznikol aj pôst pred sviatkami Narodenia Ježiša Krista. Keďže tento čas začína po sviatku sv. apoštola Filipa, dostal názov Filipovka.  

Čo je cieľom tohto pôstneho obdobia? Upozorniť na tajomstvo vtelenia Božieho Syna v plnosti času, na jeho príchod na túto zem, na jeho narodenie. Prvé slová Kristovej misie ohlasujú: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. kajajte sa a verte evanjeliu.“ /Mk 1, 15/

Toto pôstne obdobie treba prežívať v pohľade na celé dejiny spásy, počnúc prísľubom Spasiteľa, ktorý dal Boh v raji po hriechu prvých rodičov, cez všetkých prorokov, ktorí predpovedali jeho príchod a udalosti s tým spojené. taktiež pozerajúc na jeho predkov, ale najmä na Presvätú prečistú preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu Bohorodičku a vždy Pannu Máriu.                                                                                                       
(E.Zorvan, skrátené )